žilina| žilina a okolie| žilina a turistika | žilina a história | žilina a kultúra |










 
        MALÁ FATRA

Stránka sa stále obnovuje, ak máte informácie a fotky o ďalších        
   objektoch, zaujímavostiach, možnostiach výletov, atď
     pošlite mi ich na : info@travel-to-zilina.biz, ďakujem autor FREEZI

     

 

 
    výlet zo Štefanovej  do Štefanovej cez

               .: DIERY :.

 
 

Národný park Malá Fatra

Ocitli sme sa na severozápade Slovenska, neďaleko Žiliny, v pohorí, ktoré Váh rozdelil na dve časti Lúčanskú a Krivánsku Fatru. 
Váh bol, podobne ako Dunajec v Pieninách, už oddávna využívaný na plavbu plťami. Najnebezpečnejším úsekom bol Domašínsky meander, ktorým sa Váh prerezal na ceste do Dunaja. Zrejme poznáte báseň Jána Bottu Margita a Besna. Toto sú mená dvoch obrovských skál, ktoré ležia v koryte Váhu a v blízkosti ktorých sú dodnes mohutné pereje. Po ich odstrele dynamitom je už dnes plavba v tomto úseku bezpečnejšia. V minulosti sa však často stávalo, že plte, ktoré vošli do perejí sa z nich už nevedeli dostať. Narazili do spomínaných skál a mnoho pltníkov tu našlo svoju smrť.

Názov Lúčanskej Fatry, ktorá má plochý reliéf a nižšiu nadmorskú výšku, vznikol v dávnej minulosti. Sú pre ňu typické horské lúky, čo sa odzrkadľuje aj v názvoch niektorých vrchov ako Veľká Lúka, Panská Lúka, Horná Lúka a i.
V 15. storočí žil v rumunskej časti Karpát národ Valachov. Boli to hlavne pastieri, ktorí na horských lúkach pásli ovce a hovädzí dobytok. Oviec pribúdalo a tak bolo potrebné rozšíriť aj pasienky. Rozhodli sa preto hľadať nové pastviny smerom na sever. Putovali Karpatami, a tak prišli až na územie Slovenska. Usadili sa aj na hrebeňoch Malej Fatry, kde vyrúbali lesy a zakladali nové pasienky. Tomuto osídľovaniu hovoríme valašská kolonizácia. V horách tak na rozsiahlych miestach vznikli veľké lúky, ktoré sa už, ako viete, nazývajú hole.

Krivánska Fatra je vyššia, má oveľa strmší povrch a svoj názov dostala podľa najvyššieho vrchu Veľkého Kriváňa (1709 m n. m.). Mnohé vrcholy dosahujú výšku nad 1600 m n. m. Asi najznámejším vrchom Krivánskej Fatry je Rozsutec (1610 m n. m.). Je to jeden z najfotografovanejších končiarov, ktorý sa výrazne týči nad svojím okolím. Tvorí ho tzv. skalné mesto s množstvom brál v tvare vežičiek pripomínajúcich zrúcaniny mesta. Z vrcholu je nádherný výhľad na celú Malú Fatru, ale i na neďaleké Tatry.
V hlbokých lesoch pod Rozsutcom žijú medvede, vlci, hlucháne, tetrovy, ale i mačka divá či rys. Vo vzduchu môžete zazrieť siluetu orla skalného. V lesoch prevažujú buky, vo vyšších polohách to sú smrečiny, no na niektorých miestach nájdete aj borovicu, jedľu alebo javor. Tesne pod vrcholom rastie kosodrevina a nad ňou sa už rozprestierajú rozsiahle alpínske lúky s vysokohorskými rastlinami ako horec Clusiov, astra alpínska a i. Hustá sieť potokov s množstvom vodopádov vyhĺbila rokliny v severnej časti územia. V roku 1988 bola Krivánska Fatra vyhlásená za Národný park Malá Fatra, ktorého rozloha je 22 630 ha.
Pod severným úpätím Rozsutca leží oravská dedinka Terchová. Azda sa nenájde nik, kto by nevedel aká osobnosť preslávila túto obec. Veru tak, odtiaľ pochádza zbojník, ktorý podľa legendy bohatým bral a chudobným dával. (Aká bola pravda sa však už asi nedozvieme.) Na malom kopci nad dedinou sa vypína asi 5-metrová socha Jánošíka. V blízkosti obce je sústava roklín s vodopádmi, ktoré sú známe aj ako Jánošíkove diery. Legendárny zbojnícky chodník pretína dolinu Vrátna, ktorá je najznámejšou vstupnou bránou do národného parku. V zime je tu v prevádzke lyžiarske stredisko Vrátna, tak teda na lyže.

Okolo Váhu vedie známa Vážska cesta, ktorá bola v minulosti dôležitou spojnicou medzi Žilinskou a Turčianskou kotlinou. Neďaleko Žiliny, na strmých skalách nad riekou Váh sa týči Starý hrad a priamo oproti nemu sa čnie Strečno. Tieto hrady chránili jeden z najdôležitejších vstupov na Oravu. Oba hrady sú prepojené červenou turistickou značkou, ktorá pokračuje od Starého hradu celým hrebeňom Krivánskej Fatry.

Malofatranské naj…
najvyšší vrch: Veľký Kriváň 1709 m n. m.
najvyšší vodopád: Šútovský vodopád 38 m
najnižší bod: Hrabovský potok 358 m n. m.
najväčší riečny meander na Slovensku: Domašínsky meander Váhu

 


stránky mesta:
www.zilina.sk
www.zilina.net
www.mesto.sk/za

mailto:zilina@travel-to-zilina.biz
www.travel-to-slovakia.biz
www.best-links.biz
www.my-bookmarks.biz